*Profesor Idol vojde do učebne pre prvý ročník rezkým krokom a postaví sa rovno pred tabuľu. Pred študentmi stojí mladý profesor, ktorý púta pozornosť študentov. Nemá oblečený žiaden habit, ale muklovské rifle, obyčajné čierne tričko a na tom sako. Vlasy má polodlhé a začesané dozadu. Pohľadom prechádza zo študenta na študenta a neraz mu oko padne na pekné dievča sediace v lavici.* Dobrý deň študenti, chcel by som vás privítať na prvej hodine Dejín mágie. *Povie milým priateľským hlasom, ale nepreháňa to, aby si zachoval autoritu u študentov.* Moje meno je Ashton Idol a budeme sa na hodinách Dejín mágie stretávať pravidelne, *Pozastaví sa.* teda aspoň ja v to dúfam. *Dopovie a pousmeje sa.* Ja sa vám budem snažiť urobiť nudné dejiny čo najzaujímavejšími pre vás a dúfam, že to bude mať úspech. *Pokračuje pričom urobí pár krokom medzi lavice a zasa späť.* Ja si na to krásne spomínam, keď som ešte aj ja sedel v týchto laviciach ako študent a preto mám pár výsad. Na mojich hodinách budete disciplinovaní a nikto nebude mať žuvačku. Nebudete sa rozprávať, iba ak vás vyzvem a keď hovorím ja, nebude hovoriť nikto iný, teda mi nebudete skákať do reči. *Urobí grimasu.* Nemám to rád. Nechcem byť s vami na nejakej nepriateľskej úrovni, to nie, ale budem sa k vám správať tak, ako vy ku mne. *Kývne hlavou na znak, že túto tému už považuje za uzavretú. Chôdzou mladíka o akom by každý povedal, že je „t-pac“ prejde ku katedre a prehrabe sa vo svojich veciach až nakoniec vyberie jeden pergamen a opäť predstúpi pred tabuľu.* Dnes by som s vami chcel prebrať úplné začiatky mágie, teda jej vznik. *Pozrie na študentov akoby čakal na súhlas a potom začne svoj výklad.* Mágia je taká stará ako svet sám o sebe. Mágia tu vždy bola a aj bude. Neviem či sa vyskytuje aj niekde vo vesmíre, to nie je môj obor, ale na Zemi áno, od jej samotného vzniku. V roku 1876 to vedci dokázali... *Všimne si zívajúcich študentov.* Dobre to je jedno. Vezmem to z iného konca. Stačí ak budete vedieť, že mágia na Zemi vždy bola a aj bude. Preskočíme štádium mágie keď boli na Zemi len primitívne existencie ako jednobunkové prvoky a tak podobne a prejdeme na mágiu v čase keď už bol na Zemi aj človek. Nemám na mysli človeka v dnešnej podobe, ale obyčajných neandertálcov. Už tí vedeli o existencii mágie na našej Zemi a vedeli ju aj používať. Samozrejme v oveľa primitívnejšej forme. Nemali prútiky a ani zaklínadlá keďže nevedeli rozprávať, ale čo tak napríklad ich obrady pre úspešný lov mamutov, keď poskakovali okolo nejakej veci, napríklad to bol kameň, neskôr oheň a tancovali obradný tanec a popri tom vydávali čudesné zvuky. Toto bola ich forma mágie, ktorá je už samozrejme v dnešnej dobre nevyužiteľná. Využitie mágie u človeka sa rozvíjalo s jeho inteligenciou. *Na chvíľu
preruší svoje rozprávanie a zamyslí sa. Premýšľa nad svojimi slovami, aby bol jeho výklad čo najzaujímavejší. Počas pauzy si prehrabne rukou vlasy a otočí pergamen na druhú stranu. Z textu, ktorý má pripravený sa odpichne, aby mohol ďalej pokračovať.* Ľudia odhaľovali kdejaké metódy, postupne ako sa rozvíjal jazyk formulovali zaklínadlá. Tento proces trval niekoľko sto rokov pretože to nie je jednoduchá záležitosť ak niekto poriadne nemá svoju reč a má tvoriť magické zaklínadlá a ešte tak, aby správne fungovali. Pri týchto pokusoch bolo 98% neúspešných a preto s narastajúcou inteligenciou človeka sa začali aj pochybnosti. Človek začal pochybovať o skutočnej existencii mágie a zaoberal sa radšej aktuálnou problematikou, ktorou bola napríklad životná situácia a podobne. Takýmto spôsobom začali vznikať muklovia. Áno, presne tak, muklovia vznikli z čarodejníkov. Tým ľuďom, ktorým sa podarilo zostaviť kompletné formulky a tak ďalej, boli považovaní za bláznov a spoločnosť ich strašne odsudzovala, čo sa prejavilo najmä v stredoveku, kedy boli ako všetci vieme „hony na čarodejnice (čarodejníkov)“ *Z výrazu profesora Idola je čítať, že je vyjadruje zdesenie a hrôzu.* Upaľovali ich zaživa na hranici. Hranica bola postavená väčšinou tam, kde bola najväčšia koncentrácia ľudí, napríklad na námestí. Vždy bola pri tom veľká šou, ľudia sa na to chodili pozerať a nezaobišlo sa to bez nenávistných pokrikov. *Mierne sa strasie pri predstave ako skončil nemalý počet ich predkov.* Vtedy sa začalo masové utajovanie čarodejníkov pred muklami, čo bol veľký prevrat v našej histórii. Zabezpečilo to veľký rozvoj mágie, väčšie možnosti a hlavne už žiadne upaľovanie. *Teraz sa už tvári pri svojom výklade spokojnejšie, ale opäť znervóznie.* Samozrejme sa vyskytlo upaľovanie aj teraz, ale to len v tom prípade ak sa niekto medzi muklami prezradil. *Vysvetlí.* Dnešná doba však už tak postúpila, že sú medzi nami muklovia, s ktorými žijeme a vedia o našom nadaní na mágiu. Teraz sa už mukel od čarodejníka neodlišuje inteligenciou alebo vierou v niečo, ale skutočne vrodeným talentom. Všetky tieto faktory, ktoré som spomínal zmutovali až do dnešnej podoby. *Snaží sa to opísať čo najvernejšie, aby tomu všetci pochopili.* Vďaka tomu všetkému, čo si vytrpeli tu my teraz môžeme stáť s čarodejníckych habitoch, so svojimi prútikmi v rukách na pôde skvelej čarodejníckej školy, kde máte priamo pod nos nastrčené vedomosti, aby ste nemuseli prežiť všetko to, čo prežili stredoveký čarodejníci. *Zakončí svoj výklad pričom zroluje svoj pergamen.* A aby som nezabudol, čaká na vás domáca úloha. Aby ste to všetko vedeli pochopiť, tak sa trošku vžijete do kože našich predkov. Napíšete mi RPG príbeh minimálne na 200 slov kde sa prenesiete do minulosti, presnejšie do stredoveku a budete pozorovateľom popravy upálením na hranici na nejakom námestí v stredovekom meste. A ešte by som chcel upozorniť na dodatok k dnešnej hodine, ktorý nájdete v knižnici, už som to s vami nestihol prebrať tak to riešim takto. V tom dodatkovom učive máte aj bonusovú úlohu, kde môžete získať kopec bodov a many navyše. A ešte niečo, za pekné práce dostanete odo mňa odmenu, ktorú si neskôr nájdete v inventári. Domáce úlohy mi posielajte na mail peter_483@centrum.sk alebo formulárom dole. Nezabudnite napísať svoje meno, fakultu a ročník. Prajem vám veľa šťastia. *Zapraje študentom, pozbiera si svoje veci a šarmantným krokom odkráča z učebne.*
